Bria

   Bradáčka Nixa - môj prvý psík.

Ako som k nej prišla:

Keď som bola malá mojim najväčším a skorojediným snom bolo mať vlastného psa. Každé narodeniny, meniny a vianoce to bol plač, lebo som si mohla želať hocičo, len nie psa. Ale ja som nič iné nechcela. Vláčila som domov túlavých psov, brávala som von sučku od susedov, aj som ju cvičila. Nakoniec naši povolili a na moje 15 narodeniny mi dovolili kúpiť si psa. Bol to najkrajší deň v mojom živote.  Pre bradáča som sa rozhodla, lebo je inteligentý, ľahko sa cvičí a nieje príliš veľký (veľkého psa som mať nemohla).

A tak sa stala Nikiška súčasťou môjho života na niekoľko krásnych rokov. Chodili sme na turistiku, lyžovať, bycyklovať, kúpať sa, všade chodila so mnou, dokonca aj do krčmy. (do školy nemohla neviem prečo). Keď mala asi 2 roky, zložila skúšky ZM a PZ1. Zúčastnili sme sa majstrovstiev Slovenska mládeže záchranárskych psov a neskôr Medzinárodných majstrovstiev Slovenska podľa IPO - R atď, ale najkrajšie zážitky máme z hôr.

Potom som šla preč do školy kde nebola možnosť mať so sebou psa, potom do Škótska, potom po Slovensku za prácou a kým som mala vlastný dom, Nixa zlenivela a moji rodičia sa jej už nechceli vzdať. Tak si teraz užíva dôchodok a snáď je šťastná. U mňa bude stále pes a priateľ číslo

A nejaké jej videá

http://www.bria.estranky.sk/clanky/nixa

..keď psíkovi obsadíte všetky fotelky..

  

Nixa na lyžovačke